Aktualita: Druháci prezenčne

Jedna strana z Bubliny (č. 3, Popusti uzdu svojej fantázii) nám pomohla vytvoriť jednu z najzaujímavejších vyučovacích hodín. Strana s tridsiatimi kruhmi, ktorá nás mala oboznámiť s myšlienkou kreatívnosti. Rovnaká strana, rovnaký počet kruhov, rovnaký čas pre všetkých a rovnaké zadanie – počas troch minút premeň kruhy na iné objekty. Ceruzky behali po strane krížom – krážom. No ale tri minúty sú len zlomok času, takže sme boli hotoví raz-dva. Sadli sme si na koberec, časopisy položili pred seba a začali sme sa rozprávať o tom, čo vytvorili. Každý pomenoval, čo nakreslil, prečo to nakreslil, ktoré predmety sa nachádzajú aj na iných stranách, prečo si zvolili napríklad slniečko, auto či kvet, komu ostalo najviac nepokreslených kruhov, komu najmenej, komu sa predmety opakujú. Potom sme si povedali začiatočné písmeno každého slova, rozdelili ho na slabiky, vyhláskovali ho. Napríklad sme si všimli, že najviac slov začínalo na písmeno S (srdce, slnko, strom). Matematika sa objavila po chvíli – počítanie prázdnych kruhov, počítanie kruhov s obrázkom, porovnávanie, dokonca sme vytvorili tri slovné úlohy. No dostali sme sa aj ku kreativite a k objavom, a uvedomili sme si, že Nikolasov model auta môže spokojne slúžiť ako predloha na vytvorenie nového džípu. Simonkine kvety by sa vynímali na tričku a Natálkin snehuliak je ako stvorený na vianočnú pohľadnicu.

A od jednej strany sme prešli k jednému slovu (VODA), ktoré som napísala na tabuľu. Spomenuli si na brainstorming. Ten posledný bol v polovici decembra, ale keď niečo robíte pravidelne, po chvíli sa spustia asociačné myšlienkové procesy a sme späť. Už len nájsť  slová, opäť to chvíľu trvá, ale takto nejako som si to predstavovala. Druhý deň prezenčnej výučby (ten prvý bol ešte minulý týždeň). Pomáhali sme si zavretými očami. Gramatiku som neopravovala, do Vianoc  sme sa k nej extra nedostali a počas dištančného vzdelávania sme nové učivo nepreberali...max individuálne, keď sme sa k niečomu dostali pri mojou doučovaní u nich doma. Takže „RIBI“ ostali nepovšimnuté a vrátili sme sa k nim až na konci.

...a potom sme sa obliekli, prezuli, vzali rukavice, čierne vrecia a šli von. Vysvetľovali následky odpadu a odpadkov na život okolo nás. Priamo na mieste, priamo v teréne, na lúke a popri potôčiku. Mali z toho radosť, vôbec im nevadilo behať a zbierať, súťažiť o to, kto má viac. Veľká odvaha Kerema pri lovení plastov z vody (pani učiteľka, nedržte ma, ja sa nebojím...no ja hej!). Taký náš zážitkový Deň vody. O deň neskôr, no s maximálnou zodpovednosťou a vážnosťou, ak sa tak dá hovoriť v súvislosti s mojimi smiešnymi čudami.

Trošku sme premrzli, tak sme si pripravili teplý čaj. Minulý týždeň sme si sľúbili, že si dnes za odmenu objednáme pizzu. Aj sme si ju objednali, aj sme si ju zjedli.  A bolo nám fajn.

Jedna strana a jedno slovo nestačí na to, aby sme dobehli zameškané. No cez ne sme si zopakovali veľa z toho, na čom vieme stavať ďalšie dni.

M. Podolinská