Aktualita: Neformálne piatky – druhá tretina

Projekt „Neformálne piatky“ pokračoval ďalšími piatimi.

Šiesty patril objavom. Takým, ktoré zmenili svet, ale aj takým, ktoré ani len nevnímame ako niečo objavné (do dnešného dňa to bolo pre nich koleso). Bola som veľmi rada, že sme sa dostali k vode a potom sme to naplno rozbalili – od rúrok a ventilov, hadíc, vodovodu, až po Brownov pohyb a akvadukty. A potom sme si vzali lupy a objavovali svet v pokosenej tráve na kolenách aj štvornožky.

O týždeň na to objavili mapu sveta, objavili značky aj farby na nej, rieky, mestá. Oceán aj Grónsko či Kanadu. Mapa Slovenska im už týždeň slúžila ako zásobník slov v hre Meno, mesto, zviera, vec. Takže to naše krásne Slovensko už prešli takmer celé, hoci zatiaľ len prstom po mape. Pri písmene M si spomenuli na Monču a Muráň. A dokonca ich správne napísali veľkým písmenom, lebo aj to je jedným z cieľov tejto aktivity. Monča som pre nich ja a Muráň aj Muránske buchty. Regionálna špecialita známa aj v ďalekej Bratislave. Darí sa mi predvídať...o pár minút ich už aj jedli. Naozaj. A keď som im položila otázku, že čo by oni sami označili za špecialitu našej školy, po chvíli premýšľania ju našli – tradičné predvianočné, vlastnoručne vyrobené, klobásky. Zopakovali sme si postup výroby, a spomenuli si na všetko okrem soli.

Aj šport bol motívom jedného z neformálnych piatkov, hoci netradične vo štvrtok. O výkony šlo len okrajovo. Spolupráca, vzájomné povzbudzovanie, tímový duch, pohyb a zábava – tak to boli tie najdôležitejšie atribúty dňa.

V rámci historického neformálneho piatku sme navštívili Múzeum Prvého slovenského gymnázia. Miesto, o ktorom čosi málo počuli. Inštitúciu, ktorá znamenala obrovský prelom v slovenskom vzdelávaní, a ktorá v nich zanechala hlbokú stopu. Nezmazateľnú.

Máme za sebou aj desiaty neformálny piatok. Ním sme uzavreli druhú tretinu.  Hlavnou témou bola hudba, abstraktnosť, vyjadrenie pocitov a asociácie. V menej početnej zostave, ale rovnako kvalitne.

Veríme v náš projektový zámer. Veríme, že je to spôsob, ako sa to dá – ako sa dá pracovať so žiakmi, ktorí na určitý čas vypadli zo vzdelávacieho procesu. Zároveň chceme vytvoriť návod pre iné školy, pre iných učiteľov, ktorí chcú riešiť aktuálnu situáciu. Možno v kratšom rozsahu, možno v mimo vyučovacom čase, možno v menších skupinkách. No podstatné je, že cez menšie, väčšie skupiny žiakov z rôznych ročníkov, cez poprepájané témy rôznych vyučovacích predmetov, atraktívnych hostí, cez inklúziu a spoluprácu, osobnú skúsenosť vieme ponúknuť metodiku a sumár toho, čo, ako, kde, kedy a prečo sme robili. Jednotlivé aktivity s autorským know-how vieme a budeme realizovať aj po skončení samotného projektu.

M. Podolinská