Aktualita: Knižná obývačka - deň druhý

Malú bosorku a jej verného havrana Abraxasa  som spoznala v momente, keď som dostala rovnomennú knihu od jej ilustrátorky Noémi Rácz aj s osobným venovaním. Príbehy o odvahe aj rebelantstve, o dobrosrdečnosti aj bezhraničnej pomoci, o túžbe aj porozumení, rozvíjajúce detskú fantáziu, umožňujúce snívať, o chybách, z ktorých sa každý môže poučiť, stačí len chcieť...to všetko tam nájdete. A preto z nej tak rada čítam mojim školským deťom.

Dnes mi jeden z týchto príbehov poslúžil ako základ projektového dňa.  Prečítali sme si prvú rozprávku o tom, ako sa Malá bosorka zlostí. Najprv žiaci podčiarkovali všetky slová začínajúce na B, b. Možno úloha tak pre prvákov, ale aj tým mojim sa často stáva (určite je to aj tým, že doma takmer nečítajú), že si mýlia písmená b, d. Tak preto som pridala aj tento typ úlohy na zahriatie. Potom sme v texte vyhľadávali ohybné slovné druhy. Pre štvrtákov úloha pomerne ľahká, no aj tretiaci, hoci sa ešte všetky neučili, to s malou pomocou zvládli. Potom si každý vybral tri ľubovoľné riadky textu, našiel si pohodlný kút a potichu si čítal. Času sme mali dosť, tak sa pri následnom hlasnom čítaní vystriedali všetci.

Ďalšia úloha znela takto: Nakresli Malú bosorku, havrana Abraxasa a ich domček podľa opisu v texte. Odolala som vytrvalým prosbám mojich štvrtákov, aby som im aspoň na jedno očko ukázala obrázok v knihe, a nechala som ich popustiť uzdu ich fantázie. Až potom som im knihu ukázala.  Ďalšia úloha bola zameraná na ich tvorivosť – mali vymyslieť svoje vlastné zaklínadlo. Podmienka bola (podľa mňa jednoduchá) len jedna, že to nesmie byť nič, čo už bolo vymyslené. Štvrtáci, naši najstarší, mali zábrany a príliš sa viazali na niečo, čo už počuli. S tretiakmi bola väčšia zábava – sikav-tikav, riki-tiki, hata-mata-tata, huro-búro, vlakzlomsa a pod.

Zvládli sme aj prepojenie na Vlastivedu. Mali povedať názvy troch štátov a miest, kde sa mohol príbeh odohrávať, troch riek, ktoré mohli tiecť popri dome Malej bosorky a nakoniec názvy troch pohorí, ktoré sa mohli týčiť nad chalúpkou hlavných hrdinov. A potom mali všetky tieto geografické názvy nájsť a ukázať na mape.

M. Podolinská