Prvých sme si do našej Knižnej obývačky pozvali prvákov. Najprv sme im ale pripravili malé občerstvenie, a rovnako aj každej ďalšej triede. No prváci boli prví. Moji chalani pracovali na ilustráciách rozprávkových kníh a baby sa zmenili na moje asistentky – pomáhali so všetkým, na čo si len spomeniete. Usadili prvákov na koberec a pomohli im utvoriť kruh tak, aby boli všetci spokojní. Aj dnes, v druhý čítací deň, sme ostali verní Malej bosorke. Rozprávku som im čítala po malých odsekoch. Boli zvedaví a neskutočne interaktívni. Niektoré slová a časti viet som prispôsobila „prváckemu dialektu“ a v konečnom dôsledku sa to ukázalo ako dobrý nápad. Aj oni vymýšľali nové kúzla a zaklínadlá, a dokonca sme sa rozprávali o tom, čo by si vyčarovali práve v danom momente. Naozaj krásna aktivita, ktorá pozornému oku a srdcu čo to poodhalila. Zarecitovali sme si, zaspievali, porozprávali sme sa o veľmi dôležitých prváckych témach a o malú chvíľu už nastúpili moje hostesky. Každého usadili a ponúkali dobrotami od výmyslu sveta – kakaovým závinom, jahodami, jablkami a hroznom. Po dojedení si dôkladne poumývali rúčky a prešli k ďalšiemu stolu, kde sa o nich postarali ďalšie moje štvrtáčky. Vďaka priateľom, ktorí nás pravidelne zásobujú obrovským množstvom kníh, si každý mohol vybrať pre seba jednu knihu.
Na druhej hodine sme privítali druhákov. Podobný scenár – usadenie sa na koberci, no chvíľu bez štvrtákov. Tí sa presunuli k pani učiteľke Táničke, ktorá sa dnes, okrem iných aktivít, zamerala na Medzinárodný deň šťastia. Takže späť ku druhákom...v rámci naozaj krásnej tímovej práce sa nám podarilo vymyslieť rozprávočku o kráľovi s korunou vyrezanou z dreva, ktorý mal 5 detí – Tomáša, Janku, Danku, Maju a najmladšieho Hraška. Hraško nebol veľmi dobrý, dokonca deti skonštatovali, že bol skôr zlý a keďže sa nechcel zmeniť, otec ho vyhodil z domu. Putoval hustým lesom a hlboko v ňom objavil malú chalúpku, v ktorej bývala bosorka Danka. Tá ho pozvala dnu na kávu, a keď jej vyrozprával svoj príbeh, ponúkla mu dočasné útočisko pod podmienkou, že jej bude pomáhať. Tak sa aj stalo, a ako čas plynul, Hraško sa menil na dobrého, ale začali mu chýbať najbližší. No bosorka Danka ho nechcela pustiť, lebo sa bála samoty, hoci ju chlapec prehováral a používal naozaj rozumné argumenty. Nakoniec súhlasila, no ešte musel splniť jednu, naozaj poslednú, úlohu – narúbať toľko dreva, aby jej vydržalo celý rok. Potom mu už nič nebránilo opustiť svoju zvláštnu priateľku a vrátiť sa domov. Otec aj jeho súrodenci sa s ním radi zvítali a všetkým sľúbil, že už bude dobrý. Zazvonil zvonec a rozprávke je koniec...
M. Podolinská
30. 10. 2024 - Pri príležitosti tohto dňa som si pre žiakov pripravila komunikačné kartičky, kde mali pripravené otázky týkajúce sa ... >> čítaj viac
30. 10. 2024 - „Vám z detského srdiečka vľúdny pozdrav letí,veľa zdravia, šťastia od všetkých detí.Nech Vám úsmev ... >> čítaj viac
28. 10. 2024 - Dnešok sme plánovali takmer mesiac. Podujatie s vlastnou školskou históriou, mnohými vzácnymi hosťami, s aktívnou úč... >> čítaj viac
>> všetky aktuality