Aktualita: Exkurzia s pridanou hodnotou

Jednoducho je to tak – v júni sa končí naše súžitie (v škole, u nich doma, na našich cestách plných objavov a malých aj veľkých zázrakov), naše dobrodružstvo (5 spoločných školských rokov), naše vzájomné spoznávanie sa, vzájomné učenie sa cez zážitok, osobnú skúsenosť...

Dnes sme prekonali jeden z najväčších strachov. Sadli sme si do školských lavíc k ich budúcim spolužiakom, štvrtákom ako my, s pani učiteľkou, ako som ja, hovoriacich jazykom, ktorý používajú doma aj oni. Spolu sme sa učili a opakovali si to isté učivo, spoločne hľadali názvy miest a riek. Cez prestávku vytvorili jeden, vlastne dva menšie kruhy – jeden babský a druhý chalanský. Spolu.

Tí moji nemali predstavu o tom, aké to bude v Muráni, v škole, do ktorej nastúpia v septembri tohto roku už ako piataci. Či tam budú deti presne ako ony?...a predstavte si, presne také tam našli. Bolo to počuť celkom zreteľne – ten balvan, čo im spadol zo srdca.

Z tých mojich som vychovala osobnosti. Osobnosti jedinečné a neopakovateľné. Spoľahlivé a neskutočne slušné. Z chalanov vyrástli gentlemani, a dievčatá sa postupne menia na dámy. (takto, aby som to podala reálne, sú to deti so všetkým, čo k tomu patrí. Ale jedno viem povedať na sto percent – môžem ich vziať kamkoľvek, zvládnu to úplne najviac super.)

No škola nebola jediným miestom, ktoré sme dnes navštívili. V rámci vlastivednej exkurzie sme navštívili firmu KONTUR v Muráni. Firma sa zaoberá potlačou rôznych druhov produktov (tričiek ale napr. aj tašiek) Celým výrobným procesom nás sprevádzal jeden zo zakladateľov firmy. Vysvetľoval to tým mojim tak zanietene a uveriteľne, že po odchode z firmy sa všetci predvídavo prihlásili ako noví budúci zamestnanci.

No a po škole sme si to zamierili do miestneho penziónu na sľúbenú pizzu.

M. Podolinská