Aktualita: ..aj pizza môže byť zážitkom

Už len rozmýšľanie o tom, čo zoberieme do ruky ako prvé, čo hneď za tým, bez čoho pizza nie je pizzou, čo naopak môžeme vynechať, napísať to na tabuľu podľa diktátu, prečítať všetky ingrediencie zoradené podľa určitého kritéria, premýšľať v súvislostiach a efektívne, vedieť správne zapísať mernú jednotku, pochopiť význam skratiek atď.

Tak aj o tom bolo dnešné zážitkové učenie. Samotný (nie páve slovenský) názov „pizza“ bol pre nich nový. Hoci sme na pizzu už boli, asi to takto nevnímali. Z veľkej tašky som postupne vyťahovala jednu surovinu za druhou, no sami museli povedať, čo použijeme ako prvé. Cesto, olej, kečup, soľ (lont), šunku, slaninu, klobásu, kukuricu, syr a ako prekvapenie šampiňóny. No potom si uvedomili aj to, bez čoho by to nešlo, takže prišli na rad aj plechy a papier na pečenie a, samozrejme, aj rúra.

Tí moji sú zruční a veľmi šikovní. Niečo si ako „výbavu“ priniesli z domu už ako nulťáci, niečo odpozerali, niečo sa vzájomne jeden od druhého naučili, niečo málo ja mám na svedomí. Vedia spolupracovať, vedia, že tu vôbec nejde len o samotné varenie, ale predovšetkým o učenie zabalené do super zážitku.

Vždy je dôležitá aj logistika, vždy sa nájde niečo, na čo som/sme zabudla/zabudli. Myslím, že všetci sa v ten deň nabeháme až-až, no ten moment, keď si žiaci uvedomia, že nestačí pizzu rozdeliť na 6 kúskov tak, aby sa ušli každému dva, je pre mňa dôležitý. Premýšľajú. Prišli na to, že ak ich rozdelíme na 8 kúskov, dokonca ostane aj mne, aj pani riaditeľke.  Zistili, že ČL a PL sú dôležité jednotky miery, že aj „štipka“ k nim za určitých okolností môže patriť.  A kým sa 4 pizze piekli, ich úlohou bolo vymyslieť čo najviac slov na písmeno P.

Toto nie sú naše každodenné aktivity. No sú pre nás bežné, dokonca samozrejmé. Vzájomne sa inšpirujeme a je nám spolu dobre.

Monika Podolinská