Aktualita: Druhácka Letná škola

...sľúbila som im, že ich naučím variť domáci sirup

Lebo Letná škola je o učení. Chceli sme ju mať hneď v júli, aby sme mohli pokračovať tam, kde sme skončili. S odstupom času sa mi to ale nezdá až taký úplne super nápad. Únava robí svoje, snáď na to budúci rok nezabudnem.

K tomu učeniu by som ale chcela napísať viac. To naše je cez zážitok. Už len prísť hore a čakať, kým sa všetci zídu. Chalani vybehnú na horný koniec, baby vľavo, budia tých, čo zaspali. Spoločné raňajky si pripravujú sami. Čokoládové guľôčky s mliekom ako prekvapenie. Chalani pozbierali riad zo stolov, ja som ho umyla, baby poutierali. Spolu sme si naplánovali každý deň. Ten prvý bol iný, lebo na druhý deň nás čakala Bratislava a každá navrhovaná téma bola nezaujímavá. No tie nasledujúce vyzerali asi takto – raňajky (to aby sa nám lepšie rozmýšľalo), ranný kruh (to aby sme vedeli, čo kto ako vníma a prečo), blokové vyučovanie (v triede, na paletách a aj parkovisku), obed a tvorivé aktivity.

To naše učenie síce bolo dôležité a aj kľúčové, no ušité na mieru tým mojim. Podarilo sa nám vymyslieť 6 a viac-slabičné slová, upiecť koláč podľa vlastného receptu, vymyslieť rozprávku o vlkovi, ktorý chcel zožrať kráľovnú, no zachránili ju stráže, spísať obrovské množstvo predmetov, na ktoré cestou na našu pláž natrafíme (chalani mali 77 slov, baby 85)...a to za relatívne krátky čas. Tri dni sme kreslili zážitky z Bratislavy. Prvá bola zmrzlina, druhý deň sme sa zamerali na budovy a tretí deň patril Dunaju a exponátom z múzea.

Naučili sme sa variť domáci sirup z čiernych ríbezlí. A naučili sme ho variť aj pani profesorku Máriu Patakyovú a jej tím. Ujo Marián dával pozor, aby sme ho nevarili príliš dlho, a my sme tak mali dostatok času na rozhovory o všetkom možnom (aj nemožnom). Spoznali sme novú vôňu (ríbezľovej šťavy) a novú chuť (chceli ochutnať kyselinu citrónovú). Pripomenuli si chuť marhúľ a čučoriedok, „položili základy“ násobilky pomocou kôstok marhúľ, pripomenuli si známe miery (deciliter, kus, čajová lyžička, kilogram plus hrnček).

Naučili sme sa toho veľa, oveľa viac ako som predpokladala. S nejakou predstavou som do toho šla ja, niečím to obohatili tí moji, niečo sa len tak vyskytlo, niečo bola šťastná náhoda, s niečím sme sa trochu potrápili, ale moji skonštatovali, že to bola najlepšia letná škola na svete.

(Mala som v pláne aj varenie lekváru, no po prvé – u nás nie je veľmi ešte z čoho, a po druhé – Veronka skonštatovala, že lekvár varia len staré babky...)

M. Podolinská