Aktualita: Tretiaci napiekli starým rodičom

...ešte stále je pre tých mojich zvláštne obdarovať členov svojej rodiny. Veľmi často sa stretávam s reakciou, že sa hanbia (dať mame ruku, dať jej pusu pri stretnutí či rozlúčke, ale aj darovať niečo mame či starým rodičom). Už som si zvykla, hoci nechápem. Snažím sa hovoriť o tom ako o tej najbežnejšej veci v súvislosti s mojimi doma, a tak im aspoň ukázať, že to ide aj takto.
Ale k veci. Október je o úcte k starším. Viem, že by to ale malo fungovať počas celého roka. Vediem k tomu deti moje domáce, aj školské. To, že sme mali pre starých rodičov niečo pripraviť, sme vôbec nebrali ako povinnosť, ale ako našu slobodnú vôľu. Lebo si to zaslúžia. Tak sme im upiekli koláč. Jahodovo – malinovo – čučoriedkovo  - slivkovú bublaninu. Známy a osvedčený recept s malou obmenou týkajúcou sa množstva surovín. Pamätali si ho, pamätali si, že najprv všetky suché ingrediencie (mohla by som poznamenať, že po tých troch rokoch by ho mali vedieť aj o polnoci, ale pri tých mojich neberiem nič ako samozrejmosť), preosiať, premiešať, opatrne, aby nič nevyšlo nazmar. Opatrne zamiešať mlieko, olej, vajcia a vyliať na plech. Nesymetrické hala – bala ukladanie ovocia sme povýšili takmer na dokonalosť. Jemne a decentne.
Potom si baby odskočili na jednu skvelú prednášku a s chalanmi sme dávali pozor na koláč. Sledovali ho pozorne, veď predsa to bol darček pre ich starých rodičov. Medzitým sme hrali hru na to, kto povie najviac slov na dané písmeno. A potom prišli baby, a chvíľu sa všetci jašili na parkovisku, lebo bolo krásne, a potom sme koláče odniesli starým rodičom.
A viete čo? Tí moji sa nehanbili. Boli na seba hrdí. Ja na nich tiež.

M. Podolinská