Aktualita: Odmena za januárovú dochádzku

Sľuby sa majú plniť

...čo na tom, že to bol krátky mesiac? Sľub je sľub – kto v uplynulom mesiac nechýba ani jeden deň (má nulu...vymeškaných hodín), čaká ho prekvapenie. Takto fungujeme už druhý školský rok a veru, funguje to stále. Výhod pravidelnej dochádzky je veľmi veľa. A platí to v akejkoľvek škole, hoci mám pocit, že v našej zvlášť.

Sľúbila som im, že ak sa zmení situácia a budeme môcť ísť do Revúcej, pôjdeme. Ja a moje tri herečky. (Už sú veľké, menia sa mi pred očami, ich povahy dozrievajú, už chcú, aby som ich volala Veve, Sima a Andy. Moja Veronka, Simonka a Andrejka.) Ráno som pre istotu zavolala do MsKS Revúca, v akom režime je ich výstavná sieň, a aj do pizzerie, kde som položila tú istú otázku (tiež pre istotu). Už len vydržať do konca vyučovania, ísť na chvíľku domov, vziať si preukaz poistenca (pre istotu), aspoň dve rúška, prísť o 13.00 ku škole, chvíľu tam na mňa počkať a stihnúť autobus. (Pre istotu) som vzala rezervné rúška, a veru som dobre urobila. Jedna z nich na ne zabudla. No na jej obranu musím čestne priznať, že ja som im zabudla tie preukazy poistenca vrátiť pri návrate domov. Zajtra to napravím.

Ono je to vlastne naozaj tak, že najviac problémov vzniká z nepoznania toho druhého. Tých mojich uvádzam do sveta, ktorého sú súčasťou a zároveň je pre nich tak vzdialený. No zároveň ma denne presviedčajú, že to je správne. Každého cestou pozdravia, slušne sa opýtajú, poďakujú, dokonca vedú dialóg s človekom, o ktorom by som nikdy nepovedala, že sa bude o ne úprimne zaujímať.

Výstava Revúcka fotografia ich zaujala. Niet sa čo čudovať, je skvelá. Asi najviac boli zvedavé na fotografie našej dlhoročnej kamarátky  Alenky. No všetky vystavované zábery sú prekrásne. Odchádzali sme spokojné. A potom naša obľúbená pizzeria. Tam máme vždy šťastie – na úžasný personál, na ľudský a láskavý prístup, na rýchlu obsluhu a, samozrejme, chutnú pizzu. Tie moje baby si to riadne vychutnali. Moje pôžitkárky. Dokonca Veve povedala, že by chcela byť „picérka.“ Využili príležitosť a opýtali sa čašníčky, či je to dobrá práca a čo to všetko znamená. Radšej by som ju videla ako učiteľku mojich vnúčat, ale viem, že by z nej bola skvelá picérka, ak sa raz tak rozhodne.

M. Podolinská