Aktualita: Návšteva Evanjelického gymnázia v Tisovci

Štvrtok štvrtého štvrtý štvrtáci po štvrtej hodine vyrazili k iným štvrtákom...

Tento malý výlet nebol len o vycestovaní do neďalekého Tisovca za našimi naozajstnými kamarátmi, ale v skutočnosti to bolo niečo úplne iné. Väčšie, hlbšie, cennejšie, priateľskejšie, láskavejšie...bol to jeden obrovský nezabudnuteľný zážitok.

Bola to výnimočná návšteva – prijali sme pozvanie študentov z Evanjelického gymnázia v Tisovci (presne tých, ktorí boli u nás v škole koncom januára) - múdrych, mimoriadne šikovných a ambicióznych mladých ľudí, s reálnymi snami o budúcnosti, ľudských a úprimne priateľských, túžiacich spoznať mojich štvrtákov. Bez predsudkov.

No ako viete, vycestovať niekde s mojimi je beh na dlhé trate – vysvetliť im, čo vlastne znamená toto pozvanie, presvedčiť rodičov, aby sa ich nebáli pustiť, pripraviť sadu formulárov, vypísať aj podpísať, objednať obed v Tisovci, neobjednať obed v MDL, presvedčiť ich, aby si dali aspoň malý kúsok kinedrylu (lebo ho chcú najprv rozhrýzť, a on je strašne horký), tesne pred odchodom to jeden vzdá zo strachu z cestovania, narýchlo vybavovať všetky potrebné súhlasy pre ďalšieho, presunúť sa od školy na zastávku...a až potom, keď už v maximálnej pohode zistíte, že ste to všetko stihli, všetok ten stres opadne. Lebo to, čo od momentu usadenia sa v autobuse nasleduje, je dôvod, prečo to robím – lebo jedna z nich nebola nikdy ďalej ako v Revúcej, ďalší traja ešte nikdy nejedli v reštaurácii, lebo po vstupe do reštaurácie sa v nemom úžase dívali na všetko dookola, lebo úplne podvedome vstali, rozdali taniere, príbory a Simonka takmer okamžite poskladala servítky a ukázala im, ako si ich majú uložiť vedľa taniera, lebo škola, kam nás dievčatá zobrali, bola úplne najviac krásna a pre mojich ako palác, lebo každý, koho sme stretli na chodbe či v učebni, sa na nás usmial, lebo všetky hry, ktoré si pre mojich malých štvrtákov pripravili veľkí štvrtáci, boli úžasné, zábavné, veselé a veľmi priateľské.

M. Podolinská