Aktualita: Projektový deň v 4. A

Témou dnešného projektového dňa bol, celkom pochopiteľne, Deň Zeme. Zbieranie odpadkov aj s teoretickou prednáškou už máme za sebou, trieda už od januára plní aj funkciu skleníka (priesady plodovej zeleniny sú naozaj veľké a silné), tak to chcelo nejakú zmenu oproti tradičným aktivitám. Rozhodla som sa mojim pustiť jedno skvelé video: https://www.youtube.com/results?search_query=dejepis+inak+romske+osady+

Naozaj zrozumiteľným spôsobom je tam vysvetlené, ako a prečo vznikali Rómske osady. Krátky náhľad do vzdialenej i nedávnej histórie, vecný popis situácie, fakty, prestrihy na vyjadrenia niektorých verejne známych ľudí. Občas som video zastavila, vždy vtedy, keď odzneli neznáme slová, resp. vtedy, keď som im mala potrebu niečo dovysvetľovať. Čo je ale podstatné, po dopozeraní bolo možné úplne plynulo premostiť na Deň Zeme. Lebo nech je už situácia aká je, mali by sme si našu zemeguľu chrániť. Bez debaty. Tí moji presne vedia, ako to robiť, no zároveň priznajú, že sami sú občas leniví, občas sú deťmi, ktorí nemajú šancu dohovoriť dospelým, aké sú dôsledky ustavičného znečisťovania prírody, vedia, že čím by sa malo kúriť v ich domácich pieckach, vedia, čo pre živú rieku znamená vypúšťanie nebezpečného odpadu, vedia aj o zodpovednosti a spoluzodpovednosti za priestor okolo, vedia toho naozaj veľa...

A potom som im oznámila, že (akože) majú mesiac na to, aby sa vysťahovali zo svojich domov (lebo my o nich hovoríme ako o domoch, nie chatrčiach). Najprv mali nahlas pouvažovať, kam by odišli a čo by tam robili inak. Odpovede boli detsky úprimné aj trošku naivné, ale v podstate takmer všetci by sa obrátili na svoju rodinu žijúcu mimo nás. Druhá úloha znela takto: Presvedčte ma, aby by som zmenila svoje rozhodnutie. Bolo to skoro ako naozaj – veľmi silné argumentačne aj emočne. Prvá odpoveď bola, že sú tu zvyknutí a posledná, ktorá odznela, že tú majú celú svoju rodinu.

A potom dostali za úlohu nakresliť osadu bez odpadkov. Práce ešte nie sú úplne dokončené, ale to, čo zatiaľ vzniklo, je nádherné.

M. Podolinská