Aktualita: Zážitkové učenie - Návšteva hlavného mesta

Dátum zverejnenia: 25. 05. 2012
Popis:
Zážitkové učenie – Návšteva hlavného mesta

Tento nápad - ukázať žiakom našej školy hlavné mesto SR - sa zrodil akosi sám. Vidieť Bratislavu na vlastné oči bolo ich snom. Učia sa o nej na Vlastivede, poznajú ju z nášho rozprávania, ale jej naozajstná návšteva – tak to si nevedeli ani len predstaviť.
Keď som oslovila kolegyňu Katku, ani na kratučký okamih nezaváhala. Najprv sme si ujasnili podstatné veci, kto pôjde, ako to zaplatíme, termín, ako sa tam dostaneme a pod. Museli sme zvážiť toľko pre iných banálnych faktorov. Na prvom mieste bol súhlas starostu. Až po ňom sme začali plánovať. Ja som na tie organizačné záležitosti a pani učiteľka Katka je moja živá GPS. Kto ma pozná, vie, že pre mňa najväčší trest je vyložiť ma na neznámom mieste. Keďže naše deti nemajú tie možnosti čo iné, chceli sme to zohľadniť. Napríklad taký rýchlik. Ten poznajú len z Harryho Pottera. Pohyblivé schody, električka, trolejbus, diaľnica, pre nich niečo nepredstaviteľné. Rieky Hron a Dunaj poznajú len z Vlastivedy. To všetko sme mali na zreteli pri našom plánovaní. Chceli sme im prostredníctvom zážitkového učenia pripraviť neopakovateľný deň, ktorý im ostane v pamäti navždy.
Mikrobusom sme sa odviezli do Plešivca a odtiaľ rýchlikom do Bratislavy. Päťhodinová cesta nám ubehla pomerne rýchlo. Pred stanicou sme sa stretli s osobou, ktorú obdivujem už nejaký ten čas a poznám ju nielen ako vynikajúcu bloggerku, Janette Maziniovú. Inteligentná žena, ktorá môže byť príkladom pre mnohých. Je Rómka a je na to hrdá. Veľmi mi záležalo na tom, aby sme ju spoznali. Prečo? Lebo naši žiaci zúfalo potrebujú aspoň jeden príklad, že keď sa chce, tak sa to dá. Chcela som, aby sa na vlastné oči a uši presvedčili, že vzdelanie je základ. Je to ich šanca vymaniť sa z prostredia, v ktorom žijú. Strávili sme spolu takmer hodinu v Prezidentskej záhrade. Spoločne sme si zaspievali a viete čo, nikomu sme neprekážali. Ľudia, ktorí nás stretli, boli milí, usmievali sa na nás. Dokonca nás obdarovali maličkosťami. To sa nám ešte nestalo. Odtiaľ nás navigovala ďalej. Samozrejme s prísľubom, že sa stretneme neskôr. Navštívili sme všetko, čo sa dalo – Hodžovo a Hviezdoslavovo námestie, Michalskú bránu, nábrežie Dunaja, Staré mesto, odfotili sme sa pri Čumilovi, Paparazzovi, Schöne Náci nás nadchol tiež, no a to nehovorím o tých živých sochách. Relaxovali sme pri Dunaji, a keď sa zhoršilo počasie, úkryt nám poskytla Eurovea. Tam sme sa opäť stretli s tetou Žanetkou, ktorá nám predstavila nielen svojho partnera, ale neskôr aj svoje deti. Spolu sme sa presunuli na hrad, kde sme mali ďalšiu možnosť dozvedieť sa o sebe viac. Rozlúčka bola emotívna pre každého z nás. Z hradu sme sa presunuli peši na železničnú stanicu, a tu sa naša cesta aj skončila. Nočným rýchlikom sem sa dostali späť do Plešivca a autobusom až do Muránskej Dlhej Lúky. Deti sme odprevadili domov, v ten deň ostali doma spať a oddychovať.
Kto pozná osadu v našej obci, pozná aj pomery, v akých deti žijú. Vedia, ako vyzerajú, ako sa správajú. Chceli sme im ponúknuť niečo, na čo budú dlho spomínať. Niečo, čo už možno nikdy v živote nezažijú. V prvom rade chcem poďakovať Katke, ktorá vie, prečo to robíme, Žanetke, ktorá je odteraz našim vzorom, Slavkovi, ktorý bol na okamih jedným z nás a samozrejme deťom, ktoré to perfektne zvládli.
Mgr. Monika Podolinská



Počet zobrazení: 2938